THE GENOTYPE - ONEIRONAUTS
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Napriek tomu, že táto mladá skupina pochádzajúca z nemeckého Hessenska nahrala svoj prvý počin už v roku 1995, začínam ich diskografiu až druhým albumom v poradí. Savage Poetry bola totiž vydaná vo vlastnom náklade a aj keď ju chalani znovu – v upravenej podobe - nahrali pod hlavičkou terajšieho vydavateľstva, zdalo sa mi nefér písať recenziu na album, ktorý vlastne ich začiatky ani veľmi neodráža.
Na Kingdom Of Madness figuruje známa trojica Sammet, Ludwig, Sauer, pričom bicie obsluhuje istý Dominik Storch, ktorý neskôr kapelu opustil. Okrem toho tu nájdeme aj iné odlišnosti ako napr. Tobiasovu hru na basgitaru, alebo fakt, že pri písaní hudby dostával väčší priestor aj Jens Ludwig.
Album otvára skladba Paradise, v ktorej nemožno prepočuť solídne inštrumentálne výkony a pozoruhodný (i keď nie ešte taký vyspievaný) vokál Tobiho Sammeta. O potenciáli Edguy svedčí aj to, že sa od začiatku snažili ísť vlastnou cestou a preto sa im nejaké to drobné ovplyvnenie Helloween-om ani nedá vytknúť.
Dvojka Wings Of Destiny sa teší neustálej obľube u fanúšikov a preto je dodnes pevnou súčasťou playlistu na koncertoch. Zatiaľ čo Heart Of Twilight je príjemne odsýpajúci, nekomplikovaný kúsok, inštrumentálka Dark Symphony prekvapí svojou náladou aj zaradením. Podľa mňa by kľudne mohla figurovať ako intro. Deadmaker predstavuje predovšetkým dokonalú zohratosť celej kapely, kde všetky zložky spolu krásne fungujú. Angel Rebellion sa nenápadne rozbieha, avšak po nástupe bicích získa cválajúce tempo, ktoré krotia košaté gitarovo – basové sekvencie. Sedmička už svojim názvom When A Hero Cries dáva tušiť, o čo tu pôjde – klavírik a Tobiho podmanivý hlas. Z pokojného driemania nás vytrhne energický speed v podobe Steel Church.
A prichádzame k najpozoruhodnejšiemu tracku na tomto albume – The kingdom. Plochu vyše osemnástich minút chalani dokázali kompozične vyplniť do najmenších detailov a na zaujímavosti jej určite pridáva aj hosťovanie Chrisa Boltendhala z Grave Digger. Ak hodnotím The Kingdom z dnešného pohľadu, neubránim sa pocitu, že práve pri komponovaní tejto monumentálnej skladby skrsla v Tobim myšlienka na Avantasiu. Istá paralela by sa našla aj v textovom obsahu... Určite si spomeniete na postavu Else Vogler.
Edguy nahrali nadpriemerný materiál, s ktorým sa nielen že dobre zapísali v prestížnom vydavateľstve, ale aj pritiahli na seba pozornosť širšieho okruhu ľudí. Zároveň si skvele pripravili pôdu do budúcnosti.
Edguy nahrali nadpriemerný materiál, s ktorým sa nielen že dobre zapísali v prestížnom vydavateľstve, ale aj pritiahli na seba pozornosť širšieho okruhu ľudí. Zároveň si skvele pripravili pôdu do budúcnosti.
7,5 / 10
Tobias Sammet
- zpěv, basa, klávesy
Jens Ludwig
- kytara
Dirk Sauer
- kytara
Dominik Storch
- bicí
1. Paradise
2. Wings Of A Dreams
3. Heart Of A Twilight
4. Dark Symphony
5. Deadmaker
6. Angel Rebellion
7. When A Hero Cries
8. Steel Church
9. The Kingdom
Space Police: Defenders Of The Crown (2014)
Age Of The Joker (2011)
Tinnitus Sanctus (2008)
Rocket Ride (2006)
Hellfire Club (2004)
Burning Down The Opera (2003)
Mandrake (2001)
The Savage Poetry (remastered 2CD) (2000)
Theater of Salvation (1999)
Vain Glory Opera (1998)
Kingdom of Madness (1996)
The Savage Poetry (1995)
Vydáno: 1997
Vydavatel: AFM Records
Stopáž: 59:17
Produkce: Edguy, Erik Grösch
Studio: Phoenix, Herne
Moje nejoblíbenější album
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.
Jak může znít doom metal s blízkovýchodními vlivy, když se urve ze řetězů a nabere na rychlosti a progresi, to ukazuje v Londýně sídlící parta kolem výrazné zpěvačky Niny Saeidi. Tahle hudba nakopává zadele.
Hned první skladba naznačuje, že u DEUS MORTEM se věci začínají měnit. Poláci posunuli svůj BM do čistějších a melodičtějších vod. Jistě, řízky se občas klepou nekompromisně, nicméně i tak je ústup do přijatelnějších sfér znát. Osobně mi to ale nevadí.
Jeden z nejvíce obskurních rituálů roku 2024. Lidé (?) okolo IMPETUOUS RITUAL / GRAVE UPHEAVAL vyrukovali s neotesaným black/death metalovým manifestem. Divokost, chaotičnost, ale zároveň i slušný skladatelský skill. Hudba dle mého gusta. Více za týden.
Timothée Chalamet sa vraj na place nechal oslovovať Bob; naučil sa hrať na gitaru a spievať ako Dylan. Film, pokrývajúci roky 1961-65, stojí na hereckom a hudobnom výkone hlavných hviezd (a na skvele zapracovaných piesňach). Inak sa do hĺbky príliš nejde.
Vtipné intro je naozaj iba začiatok skvelého zážitku, ktorý nám opäť pripravili odviazaní a radostní Švédi. Tento let do Taškentu je naozaj veľká paráda. Vzletné melódie, príjemná atmosféra - hodinka uletí ako nič. Opäť raz nesklamali!
První deska po návratu Bobby Lieblinga z vězení potvrzuje teze o starých psech a nových kousích. Pro alespoň s nějakou starší nahrávkou obeznámené jedince album moc novinek nepřinese, na druhou solidní standard temného rocku/doomu ze staré školy potěší.